Zdedená chalupa s obrovskou záhradou sa stala mojou vášňou. S pomocou blízkych a modernej techniky som dokázal prinavrátiť to čarovné miesto, ktoré som miloval už ako malé dieťa.
www.moebelix.cz/zahradni-naradi-C16C9C4Deda som mal veľmi rád. Pamätám si dokonale na tie dlhé dni a teplé večery na jeho chalupe, keď som bol ešte malé decko. Celý čas sme s dedom strávili vonku v prírode, lezením po horách, zbieraním hríbov, či opekaním klobások na domácom ohnisku. Ešte dnes si viem bez problémov vybaviť ich výnimočnú chuť. Viem s určitosťou, že lepšiu a lahodnejšiu pochúťku už nikdy v živote neochutnám.
Ako už býva, pracovné povinnosti a láska ma odviali z rodiska poriadne ďaleko. Návštevy chaty postupne z môjho nabitého programu, žiaľ, vymizli. Správa o odchode deda na druhý svet ma nesmierne zarmútila! Nevedel som o žiadnej chorobe, ktorá by ho sužovala, ba naopak - na svoj vek bol stále plný elánu. O to to bol pre mňa väčší šok. Ako jediné vnúča som po dedovi získal spomínanú chalupu aj s obrovskou záhradou v tichom prostredí krásnych slovenských hôr. Nevedel som však, čo s ňou?
Zamilovala sa celá rodina
Priznám sa hneď. Aj napriek tomu, že na miesto mám krásne spomienky z detstva, rozmýšľal som nad rýchlym predajom. Nebývame najbližšie a moja práca mi málokedy dovoľuje užiť si voľný víkend doma, nieto ešte cestovať hodinu autom. Peniaze nazvyš by tiež potešili. Pred konečným rozhodnutím, čo s pozemkom, som naložil rodinu do auta a šli sme chalupu môjho detstva pozrieť prvýkrát po dlhých rokoch.
Jej stav ma príjemne prekvapil. Mala síce jasné známky opotrebenia, no starostlivé ruky môjho milovaného deda boli cítiť na každom centimetri. Do miesta sa hneď zamilovala aj manželka, nemusela ani nič povedať. Dalo sa to čítať z jej veľkého úsmevu na tvári. Nebudem vás naťahovať, chalupu sme si napokon nechali. Rozhodli sme sa však jej vzhľad a priľahlý exteriér upraviť podľa vlastných predstáv a v neposlednom rade podľa potrieb našich malých detí.
Neľahký oriešok v podobe veľkej záhrady
Práce bolo na chalupe a hlavne v záhrade vyše hlavy. Dedo mal svoj vek a v posledných rokoch už fyzicky nevládal toľko, ako predtým. S úpravami sme začali v jarných mesiacoch, záhrada bola pokrytá množstvom hustej buriny a vysokej poľnej trávy. Takmer by som ju v tom stave ani nespoznal.
Najväčším orieškom pre nás bola práve záhrada, jej rozmery boli totiž obrovské. Cez pozemok dokonca pretekal aj malý horský potôčik, s ktorým bolo pri úprave treba rátať. Aj napriek veľkej výzve, som sa na fyzicky náročnú prácu tešil. Mal som totiž pocit, že takýmto spôsobom som o kus bližšie k zosnulému dedovi, ako aj k bezstarostným detským časom.
Pomoc švagra na nezaplatenie
V prvom rade sme potrebovali jasný plán. Šťastím pre mňa i moju peňaženku bol fakt, že švagor je vyštudovaný záhradný architekt. Nemusel som teda platiť nekresťanské sumy za odborné firmy, ktoré by mi vytvorili záhradu „na mieru“. Dali sme spolu hlavy dokopy a krok za krokom prenášali naše predstavy na výkresy. Postupne sa z našich pôvodných snov začali črtať reálne kontúry. Ovocný sad, ohnisko, trávnik, terasa, ale i jazierko, bezpečné miesto pre detské hry, či pokojná oáza pre oddych. To všetko bolo s pomocou odborných rúk realizovateľné.
Druhým krokom bol nákup potrebného materiálu a náradia do záhrady - od rýľov, rebríka, nožníc na kríky, kosačky, až po dosky, štrk, či dlažbu. Samozrejme, veľkú pozornosť sme venovali aj výberu stromčekov, kríkov a okrasných kvetín, ktoré sme chceli v záhrade mať. Všetko pod odborným okom ochotného švagra. V práci som si medzitým bez problémov vybavil dovolenku, realizácii teda už nič nestálo v ceste.
Dedo nad nami držal ochrannú ruku
Prekvapivo nám práce na pozemku išli ako po masle. Zdalo sa, akoby dedo nad nami držal ochrannú ruku. S partiou robotníkov sme začínali ešte pred šiestou ráno, aby sme toho za deň stihli čo najviac. Už po pár dňoch sa záhrada začínala podobať mojim predstavám. Keďže pozemok ide mierne z kopca, na spevnenie sa vybudovali kamenné múriky. Popri plote sme zasa vysadili kríky, ktoré by časom mali poskytovať trochu viac súkromia.
Špeciálne som sa tešil na realizáciu záhradného jazierka s kosatcami a leknami, ktoré po finálnych úpravách vyzeralo lepšie, než som si vôbec vedel predstaviť. Akousi čerešničkou na torte bolo vysadenie popínavých ruží s oblúkovitou oporou okolo hlavnej bránky. Presne taký vstup do záhrady, ako si vysnívala moja manželka.
Staré v kombinácií s moderným
Zadná strana chalupy odjakživa ponúkala pomerne veľký priestor. Za mojich “starých časov” bol vždy využitý iba na odkladanie bicyklov. Tentoraz sme sa ho rozhodli premeniť na priestrannú terasu. Staré ohnisko sme ponechali na pôvodnom mieste, len pár krokov od zastrešenej terasy. Rodinnému vychutnávaniu si pečených dobrôt tak nebude brániť ani prípadná nepriazeň počasia.
Veľké prekvapenie nás čakalo v garáži. Objavili sme tam totiž starý drevený stôl a mohutné lavice, ktoré kedysi patrili k vtedajšej záhradnej výbave. Boli však pokryté niekoľko centimetrovou vrstvou zájdenej špiny. Odmietol som sa ich ale vzdať. Dobre si pamätám ako sme na nich s dedom večer čo večer sedávali, opekali, čo bolo po ruke a spievali do noci. Chvalabohu vysokotlakový čistič mi pomohol zachrániť spomienky. Po chvíli lavice i stôl vyzerali takmer ako nové. Umiestnili sme ich presne tam, kde mali svoje miesto za čias deda – pri ohnisku.
Finále v podobe záhradného nábytku
Ako posledný krok bol výber záhradného nábytku. Poviem vám úprimne, netušil som koľko možností, farieb a materiálu je dnes na trhu. Na terasu sme zakúpili stabilný stôl s pohodlnými stoličkami a kreslami. Naše deti si okamžite zamilovali veľkú hojdačku, kde trávia všetok čas. V záhrade po zvážení ostali dva staré orechy, medzi ktoré sme zavesili úžasnú hojdaciu sieť. Takýto relax v tieni korún stromov je na nezaplatenie.
Koniec prác sme oslávili, ako inak, opekačkou a spevom v kruhu rodiny. Samozrejme, nechýbali ani klobásky. Svojou chuťou sa aspoň trochu priblížili tým, ktoré mi ako malému chlapcovi robil milovaný dedo.
Ako už býva, pracovné povinnosti a láska ma odviali z rodiska poriadne ďaleko. Návštevy chaty postupne z môjho nabitého programu, žiaľ, vymizli. Správa o odchode deda na druhý svet ma nesmierne zarmútila! Nevedel som o žiadnej chorobe, ktorá by ho sužovala, ba naopak - na svoj vek bol stále plný elánu. O to to bol pre mňa väčší šok. Ako jediné vnúča som po dedovi získal spomínanú chalupu aj s obrovskou záhradou v tichom prostredí krásnych slovenských hôr. Nevedel som však, čo s ňou?
Zamilovala sa celá rodina
Priznám sa hneď. Aj napriek tomu, že na miesto mám krásne spomienky z detstva, rozmýšľal som nad rýchlym predajom. Nebývame najbližšie a moja práca mi málokedy dovoľuje užiť si voľný víkend doma, nieto ešte cestovať hodinu autom. Peniaze nazvyš by tiež potešili. Pred konečným rozhodnutím, čo s pozemkom, som naložil rodinu do auta a šli sme chalupu môjho detstva pozrieť prvýkrát po dlhých rokoch.
Jej stav ma príjemne prekvapil. Mala síce jasné známky opotrebenia, no starostlivé ruky môjho milovaného deda boli cítiť na každom centimetri. Do miesta sa hneď zamilovala aj manželka, nemusela ani nič povedať. Dalo sa to čítať z jej veľkého úsmevu na tvári. Nebudem vás naťahovať, chalupu sme si napokon nechali. Rozhodli sme sa však jej vzhľad a priľahlý exteriér upraviť podľa vlastných predstáv a v neposlednom rade podľa potrieb našich malých detí.
Neľahký oriešok v podobe veľkej záhrady
Práce bolo na chalupe a hlavne v záhrade vyše hlavy. Dedo mal svoj vek a v posledných rokoch už fyzicky nevládal toľko, ako predtým. S úpravami sme začali v jarných mesiacoch, záhrada bola pokrytá množstvom hustej buriny a vysokej poľnej trávy. Takmer by som ju v tom stave ani nespoznal.
Najväčším orieškom pre nás bola práve záhrada, jej rozmery boli totiž obrovské. Cez pozemok dokonca pretekal aj malý horský potôčik, s ktorým bolo pri úprave treba rátať. Aj napriek veľkej výzve, som sa na fyzicky náročnú prácu tešil. Mal som totiž pocit, že takýmto spôsobom som o kus bližšie k zosnulému dedovi, ako aj k bezstarostným detským časom.
Pomoc švagra na nezaplatenie
V prvom rade sme potrebovali jasný plán. Šťastím pre mňa i moju peňaženku bol fakt, že švagor je vyštudovaný záhradný architekt. Nemusel som teda platiť nekresťanské sumy za odborné firmy, ktoré by mi vytvorili záhradu „na mieru“. Dali sme spolu hlavy dokopy a krok za krokom prenášali naše predstavy na výkresy. Postupne sa z našich pôvodných snov začali črtať reálne kontúry. Ovocný sad, ohnisko, trávnik, terasa, ale i jazierko, bezpečné miesto pre detské hry, či pokojná oáza pre oddych. To všetko bolo s pomocou odborných rúk realizovateľné.
Druhým krokom bol nákup potrebného materiálu a náradia do záhrady - od rýľov, rebríka, nožníc na kríky, kosačky, až po dosky, štrk, či dlažbu. Samozrejme, veľkú pozornosť sme venovali aj výberu stromčekov, kríkov a okrasných kvetín, ktoré sme chceli v záhrade mať. Všetko pod odborným okom ochotného švagra. V práci som si medzitým bez problémov vybavil dovolenku, realizácii teda už nič nestálo v ceste.
Dedo nad nami držal ochrannú ruku
Prekvapivo nám práce na pozemku išli ako po masle. Zdalo sa, akoby dedo nad nami držal ochrannú ruku. S partiou robotníkov sme začínali ešte pred šiestou ráno, aby sme toho za deň stihli čo najviac. Už po pár dňoch sa záhrada začínala podobať mojim predstavám. Keďže pozemok ide mierne z kopca, na spevnenie sa vybudovali kamenné múriky. Popri plote sme zasa vysadili kríky, ktoré by časom mali poskytovať trochu viac súkromia.
Špeciálne som sa tešil na realizáciu záhradného jazierka s kosatcami a leknami, ktoré po finálnych úpravách vyzeralo lepšie, než som si vôbec vedel predstaviť. Akousi čerešničkou na torte bolo vysadenie popínavých ruží s oblúkovitou oporou okolo hlavnej bránky. Presne taký vstup do záhrady, ako si vysnívala moja manželka.
Staré v kombinácií s moderným
Zadná strana chalupy odjakživa ponúkala pomerne veľký priestor. Za mojich “starých časov” bol vždy využitý iba na odkladanie bicyklov. Tentoraz sme sa ho rozhodli premeniť na priestrannú terasu. Staré ohnisko sme ponechali na pôvodnom mieste, len pár krokov od zastrešenej terasy. Rodinnému vychutnávaniu si pečených dobrôt tak nebude brániť ani prípadná nepriazeň počasia.
Veľké prekvapenie nás čakalo v garáži. Objavili sme tam totiž starý drevený stôl a mohutné lavice, ktoré kedysi patrili k vtedajšej záhradnej výbave. Boli však pokryté niekoľko centimetrovou vrstvou zájdenej špiny. Odmietol som sa ich ale vzdať. Dobre si pamätám ako sme na nich s dedom večer čo večer sedávali, opekali, čo bolo po ruke a spievali do noci. Chvalabohu vysokotlakový čistič mi pomohol zachrániť spomienky. Po chvíli lavice i stôl vyzerali takmer ako nové. Umiestnili sme ich presne tam, kde mali svoje miesto za čias deda – pri ohnisku.
Finále v podobe záhradného nábytku
Ako posledný krok bol výber záhradného nábytku. Poviem vám úprimne, netušil som koľko možností, farieb a materiálu je dnes na trhu. Na terasu sme zakúpili stabilný stôl s pohodlnými stoličkami a kreslami. Naše deti si okamžite zamilovali veľkú hojdačku, kde trávia všetok čas. V záhrade po zvážení ostali dva staré orechy, medzi ktoré sme zavesili úžasnú hojdaciu sieť. Takýto relax v tieni korún stromov je na nezaplatenie.
Koniec prác sme oslávili, ako inak, opekačkou a spevom v kruhu rodiny. Samozrejme, nechýbali ani klobásky. Svojou chuťou sa aspoň trochu priblížili tým, ktoré mi ako malému chlapcovi robil milovaný dedo.